Vďaka projektu „ Cesta vpred“ do Oswienčimu a Wieliczky


Popri organizovaní zážitkových táborov, rôzne zameraných víkendoviek, výletov, popri sprevádzaní detí ich životmi a rozvíjaní ich osobností najrôznejšie zameranými projektami, nám už pred mnohými rokmi vznikol v srdciach sen vziať deti do koncentračného tábora v Oswienčime. Tento sen vznikol práve preto že vnímame, že naše deti, navštevujúce špeciálne školy, majú primálo podnetov na to, aby raz, po opustení detských domovov, konali správne rozhodnutia. Mali sme sen, mali sme plán, nemali sme financie…

Už len samotná šanca, že cez zamestnanecký projekt spoločnosti SOITRON by sme mohli dostať možnosť splniť si tento sen, bola úžasná. Predchádzalo tomu však množstvo hodín príprav, komunikovania s koncentračným táborom Auschwitz Birkenau, so soľnou baňou Wieliczka, s autobusovými dopravcami a ďalších milión vecí, ktoré si takýto výlet vyžadoval. A keď sme sa dozvedeli, že ste si vybrali na podporu práve náš projekt, chvíľu nám trvalo, kým sme uverili.

Bežný (a hlavne neznalý) človek by si zrejme povedal, že je šialenstvo brať deti s vlastnými „traumami“ na výlet do koncentráku o 02 hodine ráno, za hranice Slovenskej republiky … Ešteže my nie sme bežní . A tak sme sa v dňoch 28.-30.9.2018 vydali na cestu do Poľska…

Detičky z detského domova Studienka v Bratislave sme si vyzdvihli už v piatok večer. V sobotu o 02. 30 h ráno (asi po hodine spánku, lebo – no zaspite, keď sa všetci tešíme ako blchy ), sme vyrazili viacerými autami do Piešťan, kde sme si vyzdvihli detičky z detských domovov v Piešťanoch a v Novom Meste nad Váhom. Všetci rozradostení a čerství ako rybičky sme nastúpili o 04 h ráno do slniečkového autobusu a vydali sme sa (mnohé z našich detí po prvýkrát za hranice Slovenska) na cestu za splneným snom.
Smiech, gitara a šťastie, ktoré by sa dalo krájať, nás sprevádzali až po vstupnú bránu koncentračného tábora. Tu, keď sme vstúpili, akoby uťalo. Naše deti sme na to, čo ich bude čakať pripravovali, no priznám sa, že sem – tam vyplávala na povrch drobná obava, ako to zvládnu ich pojašené hlavičky zvyknuté na naše spoločné pohodové chvíle a ich, i tak už dosť doráňané, duše. Zvládli. S pokorou, pozornosťou a maximálne slušným správaním zvládli všetky naše deti (spolu s nami dobrovoľníkmi) takmer 6 hodinovú prehliadku oboch častí koncentračného tábora, kde sme mali možnosť na vlastné oči vidieť a v dušiach precítiť krutú minulosť, ktorá sa už nikdy nesmie zopakovať.

Bez smiechu, s rozhovormi a doznievajúcimi pocitmi, sme sa presunuli do soľnej bane Wieliczka, kde sme všetci od úžasu onemeli po druhýkrát po tom, ako nás výťahmi zviezli 200 m pod zem a zbadali sme tú nádheru. Už rozumieme, prečo je baňa Wieliczka zapísaná v Unesco – krajšie miesto sme snáď ešte nezažili. Neuveriteľné spojenie prírodnej krásy s ľudskými výtvormi a my sme tu mali možnosť stráviť noc i absolvovať krásnu náučnú prehliadku. Výnimočné tu bolo všetko. Od úžasných priestorov, výborného jedla v obrovskej sále s kryštálovými lustrami, 5D filmom o ťažbe soli, interaktívnymi najmodernejšími hrami, vďaka ktorým sa mohli naše deti vzdelávať v oblasti geológie, až po neuveriteľné ubytovanie a komfortne vybavenú spoločenskú miestnosť. A keďže sme všetci potrebovali „vypustiť“ z duší silné dojmy, ktoré nám tam prehliadka Oswienčimu zanechala, začiatok spoločného večerného programu sa niesol v kruhu spomienok, názorov a pripomienok. S úctou skláňame hlavu pred myslením našich detí a ich schopnosťou a odvahou pred všetkými prezentovať vlastné pocity z dnešného dňa a vyjadriť svoje názory na takúto ťažkú etapu v našich dejinách, ktorú sami nezažili a veríme, že už ani nikdy žiadne deti nezažijú. A keďže deti (našťastie) vždy ostanú deťmi, stolno – tenisové a stolno – futbalové stoly neostali nepovšimnuté. Súťažili sme a športovali do sýtosti a krásna spoločenská miestnosť možno dávno nezažila toľko smiechu a radosti. Zaspať a zobudiť sa v tomto priestore bolo naozaj čarovné, tak isto, ako bola nezabudnuteľná pútavá prehliadka celej soľnej bane Wieliczka, ktorú sme mohli absolvovať.

Náš výlet sme zakončili na krásnom salaši v Čutkovskej doline, kde sme mohli hladkať zvieratká, prejsť sa po krásnej, teraz už Slovenskej prírode a napapať sa v tradičnej kolibe.

Asi sa nedá úplne zhrnúť do písmeniek to, čo sme zažili. Myslím, že slovami sa nedá vyjadriť vďaka, za peniažky venované spoločnosťou SOITRON. My sme dobrovoľníci, ktorí venujú svoj čas, srdcia i duše deťom, ku ktorým nebol osud až taký láskavý. SOITRON nám umožnili dať im zážitok, ktorý im ostane v srdciach i dušiach navždy. Pocit, že i oni, deti vyrastajúce bez rodičov v detských domovoch, sú výnimočné. Lebo mohli opustiť Slovensko, lebo boli v Oswienčime, lebo zrazu majú vedomosti, ktoré im žiadna špeciálna škola nedá. Lebo boli a spali 200m pod zemou v bani Wieliczka. Lebo budú môcť v škole zamachrovať „…aj keď som z domova, tu som bol!“. Lebo boli s tými, ktorým na nich záleží, na miestach, kam by sa inak nikdy nedostali. ĎAKUJEME SOITRON!